Podľa informácií biztweet.eu sa do konkurzného konania Slovakia Steel Mills vložila skupina okolo známeho podnikateľa Ladislava Reháka.
Podľa anonymného zdroja zvnútra banky, chce Česká exportná banka poveriť zastupovaním jej veriteľských záujmov advokátsku kancelária Ikrényi & Rehák. Právnicka firma, ktorej partnerom je syn Ladislava Reháka Martin, má s českou štátnou bankou nadviazať spoluprácu aj napriek tomu, že nedostala bezpečnostné povolenie, ktoré je k spolupráci so štátnymi inštitúciami nutné.
Bez povolenia má byť práve pre napojenie na Ladislava Reháka. Tento podnikateľ je bývalým príslušníkom ŠTB, majiteľom konšpiračného bytu a trestne stíhanou osobou. Okrem ekonomickej trestnej činnosti bol podozrievaní aj z násilnej kriminalnej činnosti, napríklad vydierania svojej bývalej úćtovníčky. Tú mal spolu so synmi donútiť podpísať zápisnicu, v ktorej priznala, že spreneverila peniaze patriace spoločnosti.
Syn Ladislava Reháka Martin, ktorý je priamo partnerom Ikrényi & Rehák, je naviac na takzvaných mafiánskych zoznamoch. Dokument, ktorý údajne vypracovala polícia mal skompletizovať zoznam ľudí aktívnych v organizovanom zločine. V roku 2011 ho vyniesla elitná policajtka Jana K., ktorá za to bola trestne stíhaná. Pravosť dokumentov je však často spochybňovaná a na verejnosti sa ich pravidelne objavuje niekoľko verzií.
Podľa zdroja biztweet.eu majú niektorí členovia vedenia Českej exportnej banky eminentný záujem advokátsku kanceláriu Ikrényi & Rehák dostať do prípadu konkurzu Slovakia Steel Mills. „Zoznam spolupracujúcich kancelárií je vnútorný dokument, ktorý banka zo strategických dôvodov nezverejňuje, rovnako tak ako nezverejňuje plánované kroky pri vymáhaní pohľadávok,“ odpovedal na otázku, či so slovenskou advokátnou kanceláriou banka spolupracuje, horovca ČEB Petr Križan.
Hovorca českej štátnej banky nechcel specifikovať ani to, či je pre spoluprácu s ČEB nutné bezpečnostné povolenie. „Požiadavky na kvalifikáciu externých dodávateľov právnych služieb sú vnútornou záležitosťou banky,“ odpovedal Petr Križan.
Na otázku, či s českou štátnou bankou Ikrényi & Rehák spolupracuje, sme sa spýtali aj samotnej advokátnej kancelárie. Tá však neodpovedala.
„Neoficiálne je v banke verejným tajomstvom, že nová advokátna kancelária má zodpovedať za supervising inslovenčného konania SSM, teda odborne hodnotiť kroky banky a tie dávať na schválenie vedenia banky,“ uviedol anonymný zdroj.
V súčasnosti má túto činnosť pre Českú exportnú banku vykonávať nadnárodná kancelária Taylor Wessing. Ikrényi & Rehák majú byť najprv zaradení na zoznam poskytovateľov právnych služieb banky. Konkrétna forma spolupráce má byť prejednávaná v súčasnosti.
Podľa zdroja, ktorý na podozrenia biztweet upozornil má mať advokátna kancelária s konkurzom Slovakia Steel Mills aj iné plány. Dcérska firma I & R Konkurzy a Reštrukturalizáce má vraj záujem stať sa konkurzným správcom skrachovanej firmy. Veriteľský výbor vraj na jenom z najbližších zasadaní navrhne nového správcu.
Okolo spoločnosti O.L.O. a.s., ktorá je mestskou spaľovňou hlavného mesta Bratislavy, sa už v minulosti riešilo niekoľko škandálov. Neobišli ju škandály okolo kšeftovania s recyklovaným odpadom, škandál spojený s odstupným Richarda Sulíka, ktorý bol v minulosti riaditeľom tohto mestského podniku a naposledy rozdelenie odmien pre vedenie vo výške 70 tisíc eur.
Podľa informácií, ktoré biztweetu prezradili zamestnanci firmy, by spoločnosť mohla mať za ušami aj niečo vážnejšie ako len rozdeľovanie peňazí. V roku 2014 mala spaľovňa prekonať haváriu, ktorá ju vyradila z prevádzky na niekoľko dní. Podľa zamestnancov, ktorí sa tam s odpadom pracujú, za haváriu môže špeciálne privezený odpad v množstve 20 ton, ktorého spaľovanie je pre jeho vysokú horľavosť zakázané.
Aj napriek nebezpečenstvu odpadu, mali mať zamestnanci príkaz odpad prevziať a s odpadom nakladať ako s obyčajným. Tento odpad mal byť zaevidovaný na príkaz riaditeľa pod inými údajmi, aké v skutočnosti vykazoval. Spaľovanie tohto odpadu nielenže malo spôsobiť haváriu, no do ovzdušia sa údajne dostali výpary, ktoré sú ekologicky nebezpečné. Havária mala byť natoľko rozsiahla, že len vďaka šťastiu a duchaprítomnosti zamestnancov neprišlo k výbuchu a tým k poškodeniu ich zdravia.
Na túto udalosť sme sa spýtali aj hlavného akcionára spoločnosti – magistrátu mesta Bratislavy, no doposiaľ sa nám k tejto udalosti nevyjadril, ani po opakovaných výzvach.
Pre vyjadrenie sme tiež oslovili spoločnosť O.L.O. a.s., podľa ktorej v roku 2014 zaznamenali len bežné výpadky kotlov.
,,Spaľovňa je v prevádzke viac ako 12 rokov (po zásadnej rekonštrukcii v r. 2002) a je prirodzené, že aj napriek rozsiahlej preventívnej pravidelnej údržbe dochádza k výpadkom, kedy sa na krátky čas do vykonania opráv preruší spaľovanie.“
Spoločnosť tiež vylúčila fakt, že by bol odpad zaevidovaný pod inými údajmi.
„Za dovezený odpad je zodpovedný subjekt, v mene ktorého je dovezený. Okrem ním nahláseného druhu odpadu prebieha jeho vizuálna kontrola pracovníkmi OLO na výsypnej rampe. Títo sú zodpovední za to, aby potvrdili druh odpadu a aby sa do zásobníka odpadu nedostalo nič, čo do spaľovne nepatrí.“
Otázkou v takýchto prípadoch je, čo robiť ako zamestnanec v situácii, keď vám nariadený káže urobiť niečo, čo viete že môže zle dopadnúť. Nuž dnešná realita v mnohých firmách je taká, že buď poslúchnete alebo si môžete zbaliť kufre.
Dôvodom, prečo by firma spôsobila haváriu úmyselne mohol byť poisťovací podvod. OLO, ale takéto vážne obvinenia odmieta. Informácie o poistnej sume, ktorú spoločnosť získala z poistenia za minulý rok nám však nechcela poskytnúť.
,,Spoločnosť je riadne poistená na všetky potenciálne riziká. Každoročne evidujeme viacero poistných udalostí. Informácie o poistných udalostiach patria medzi neverejné interné informácie obchodných spoločnosti.“
Podľa vyjadrenia spoločnosti sú informácie ohľadom havárie len historkami zamestnancov, ktorí sa snažia poškodiť dobré meno spoločnosti.
,,Konšpirácia s podozrením spáchania trestného činu, ktoré nebudeme ďalej komentovať,“ označila spoločnosť podozrenia.
Spoločnosti sme sa spýtali taktiež na informácie ohľadom rozdelenia vysokých prémií. O rozdelení týchto prémií rozhodol v roku 2014 primátor Bratislavy Milan Ftáčnik, ktorý rozdelil sumu vo výške zhruba 70 tisíc eur medzi členov Predstavenstva a Dozornej rady za dosiahnuté výsledky v období rokov 2011 až 2013. Podľa spoločnosti je rozdelenie takýchto odmien v poriadku, pretože primátor má svoje právo rozhodovať o nakladaní so ziskom a v tomto prípade ho využil takto.
Ďalšou, pre nás nezodpovedanou otázkou zostáva situácia okolo firmy FEVAKO (Fekete, Vaňo, Kovačič). Firma zabezpečuje údržbu spaľovne už vyše 20 rokov a keďže osoby tejto firmy v minulosti pracovali na vedúcich pozíciách v spoločnosti O.L.O. a.s. pýtali sme sa, podľa čoho vybrali túto firmu pre zabezpečovanie ich služieb a či sa konalo nejaké výberové konanie.
„Ďakujeme za záujem, nemyslíme si však, že je relevantné odpovedať na otázky, ktoré ste nám položili, nakoľko sme normálna politická strana, ktorá svojim marketingom nijako nevyčnieva z radu. V otázkach školenia ľudí nespolupracujeme so žiadnou agentúrou,“ odpovedala na otázky biztweet.eu hovorkyňa vládnej strany SMER – SD Ľubica Končalová.
Hoci je pri objeme bilboardovej a mediálnej kampane sociálnej demokracie jasné, že rozpočet na marketing predstavuje v SMERe významnú časť rozpočtu, strana Roberta Fica odmieta prezrádzať detaily. Sama pri tom pri porazení poslednej štvorročnej pravicovej vlády poukazovala na nejasné financovanie SDKÚ a straty zmienok o spoluprácach s externými firmami v daňových priznaniach.
SMER-SD však stále patrí medzi svetlejšie výnimky slovenskej politickej scény, ktoré majú ochotu aspoň odpovedať na otázky týkajúce sa financovania ich marketingových aktivít. Biztweet.eu opakovane oslovil (pričom často pri iných témach odpoveď dostal) aj strany KDH, Obyčajní ľudia, Most – Híd, SNS, SDKÚ – DS, či Sieť. Žiadna však o svojich reklamných stratégiách nechcela hovoriť.
Z pravicových strán bola najotvorenejšia liberálna SaS. Podľa predsedu SaS Richarda Sulíka strana míňa na online marketing desiatky tisíc eur ročne. Ide hlavne o kampane na Facebooku, či prezentáciu blogov strany. Čo sa týka verejného vystupovania, straníkov vraj školí personál, ktorý pre SaS pracuje.
„Pre spoluprácu sa rozhodujeme ad hoc, s nikým nespolupracujeme dlhodobo. Pre voľby 2016 sme prednedávnom začali spolupracovať s agentúrou Campaigns,“ pokračuje pre biztweet Richard Sulík.
Spor sahá do roku 2010. Arcelor Mittal tehdy získala více než 96 procent akcií ArcelorMittal Ostrava. Hutnickou společnost to oprávnilo vykoupit i zbytek akcií ostravských oceláren.
Minoritními vlastníky byli lidé, kteří ve druhé vlně kupónové privatizace nakoupili akcie firmy, tehdy známé jako Nová Huť. Problém byl v tom, že se některým ze zhruba 14 tisíc držitelů akcií zdála cena - 4 tisíc korun za akcii - kterou určil Arcelor Mittal příliš malá.
Jen dva dny před vyplacením do hry vstoupil nový hráč – občanské sdružení Centrum Consultant Finance – který sliboval držitelům akcií mnohem vyjednání mnohem vyšší částky za akcii.
Ve smlouvě o postoupení pohledávky nazvané „Návratový list“ však byly skrytě uvedeny poplatky pro zprostředkovatelské sdružení. Jak se pozděj ukázalo, bylo těžké prokázat kdo vlastně za sdružením stojí. Neví se to dodnes. Různá sdružení dostaly za vyjednávaní s ocelárnami dohromady 222 milionů korun.
Celý článek čtěte na biztweet.eu
Fotozdroj: CC/Wikipedia, arcelormittal.cz
Daňový systém ako vtip. Korporácie si robia zo štátov EU žarty
Na jednej strane prestíž, lacná pracovná sila a zarobené miliardy. Na strane druhej nulové dane. EU bojuje proti kreativite účtovníctva veľkých firiem. Ministri členských štátov Európskej únie hľadajú cestu, ako veľkým firmám zabrániť, v presúvaní ziskov do krajín s menšími daňami.
Zarobiť v Európe, zdaniť v offshore regióne, alebo využiť nejednotnú daňovú politiku Európanov. Plánovanie zdanenia nadnárodných korporácií dlho ostávalo tolerovaným a prehliadaným prehreškom.
S prázdnymi vreckami vlád európskych štátov však prichádza otázka, kam sa peniaze veľkých firiem podeli. Ministri financií európskej dvadsaťosmičky sa tak rozhodli urobiť za aroganciou moci hrubú čiaru. Zisky chcú udržať v krajinách, kde boli vytvorené. Konkrétne opatrenia však neprichádzajú a slabá spolupráca krajín robí z daňovej politiky Európskej únie trhací kalendár.
Ako to funguje? Korporácie využívajú hlavne dve metódy. Tá prvá je najjednoduchšia. Napríklad Amazon zarobí zisk vo Francúzsku. Pred tým než z neho bude povinný zaplatiť daň, presunie zisk do krajiny mimo Európskej únie, napríklad na obľúbené Bermudy. Tam nemusí zo zisku zaplatiť nič a peniaze si v plnej výške nechá. Na Bermudách majú práve z tohto dôvodu svoje dcérske spoločnosti giganti ako Apple, Microsoft, IBM, či spomínaný Amazon.
Ďalšou možnosťou ako peniaze pred daňovými úradmi ukryť je takzvaný hybridný úver. V tomto prípade dokonca nemusí firma ani prelievať peniaze do krajín mimo starého kontinentu. Spoločnosť peniaze zo zisku nezaeviduje ako príjem, ale obratom ich prevedie na takzvaný hybridný úver. Peniaze zo zisku poskytne niektorej z dcérskych firiem ako falošnú pôžičku. Úver v niektorých krajinách nepodlieha žiadnym štátnym poplatkom. Korporácia tak nezaplatí daň ani zo zisku ani z pôžičky. Odborníci to nazývajú humorne "dvojité nezdanenie".
Peniaze, ktoré týmito postupmi vládam európskych krajín unikajú, nie sú malé. S určitosťou ide o miliardy eur. Napríklad spoločnosť Facebook zarobila na Britských ostrovoch počas rokov 2007 až 2012 približne pol miliardy libier. V Anglicku však firma na daniach nechala za celé obdobie len milión libier.
Zákonodarcovia vo Veľkej Británii, Francúzsku a Taliansku skúmajú aj spoločnosti Apple, Hewlett-Packard a Google
Podobné problémy má Francúzsko s Amazonom. Francúzska vláda odhaduje stratu na daniach, spôsobenú presúvaním zisku do iných krajín až na tri miliardy eur.
Zákonodarcovia vo Veľkej Británii, Francúzsku a Taliansku skúmajú aj spoločnosti Apple, Hewlett-Packard a Google. Vyšetrovanie totiž ukázalo, že napríklad dcérske spoločnosti Apple zarobili na offshore presunoch 30 miliárd dolárov počas štyroch rokov.
Na stretnutiach ECOFIN ministri financií dohadovali možnosti, ako kreatívne účtovníctvo veľkých firiem zastaviť. Riešenia však priniesli aj po roku vyjednávaní iba čiastkové.
Európska komisia v marci predložila balík opatrení v oblasti daňovej transparentnosti. Kľúčovým prvkom tohto balíka opatrení je podľa Európskej komisie návrh na zavedenie automatickej výmeny informácií o záväzných daňových stanoviskách medzi členskými štátmi.
V súčasnosti si členské štáty vymieňajú veľmi málo informácií o svojich záväzných daňových stanoviskách. O tom, či by záväzné daňové stanovisko mohlo byť relevantné pre inú krajinu EÚ, rozhoduje členský štát. V dôsledku toho členské štáty často nevedia o cezhraničných záväzných daňových stanoviskách vydaných v iných štátoch EÚ, ktoré môžu mať vplyv na ich vlastné základy dane.
Členské štáty budú podľa nových pravidiel povinné automaticky si vymieňať informácie o svojich záväzných daňových stanoviskách. Komisia navrhuje, aby sa stanovil prísny harmonogram: vnútroštátne daňové úrady budú musieť každé tri mesiace poslať krátku správu všetkým ostatným členským štátom o všetkých cezhraničných záväzných daňových stanoviskách, ktoré vydali. Členské štáty potom budú mať možnosť požiadať o podrobnejšie informácie o konkrétnom záväznom daňovom stanovisku.